Prečítajte si 10 najväčších absurdností

Ľudské práva sú základným prvkom každej civilizácie kde „každý má právo na život, slobodu a osobnú bezpečnosť“ (Všeobecná deklarácia ľudských práv)

Na Slovensku však mnohí občania  majú problém so zabezpečením základných ľudských práv  s praktickým dopadom na ich život (zdravotne postihnutí, starí ľudia, týrané deti, obete domáceho násilia, ľudia žijúci na pokraji chudoby, atď. ). Takmer 70% ľudí nedôveruje súdnictvu, na trhu práce je bežnou praxou diskriminovať zamestnancov kvôli veku alebo materstvu, zo škôl a z nemocníc sú vyhadzovaní ľudia, ktorí upozornia na korupciu alebo nezrovnalosti. Nevraviac o iných, nemenej dôležitých problémoch našej spoločnosti: nezamestnanosť, upadajúca kvalita školstva a zdravotníctva, korupcia…

Ako občania tejto republiky, ktorí z našich daní platíme aj vládu, oprávnene očakávame, že sa vláda bude venovať týmto problémom a hľadať účinné riešenia. Vláda Slovenskej republiky sa však už druhý rok zaoberá prípravou Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv, ktorá otázku ľudských práv redukuje na písanie akčných plánov, ďalších stratégií a budovanie nových úradov. Tvorbu tohto dokumentu už od roku 2013 sprevádzajú protesty mimovládnych organizácií, ktorým prekáža centralizovaný a nedemokratický proces prípravy. Prvá verzia stratégie bola mimovládnymi organizáciami odmietnutá ako nevyvážená a ideologicky zafarbená.

V súčasnosti vláda zverejnila druhú finálnu verziu Celoštátnej stratégie. Samotná stratégia a jej prílohy (41 dokumentov) majú približne  440 strán. Už z toho vidieť, že tvorcovia majú radšej ľudské práva na papieri, ako skutočné riešenia. Z materiálov citujeme 10 najväčších absurdností, ktoré dokazujú, že naša vláda chce v skutočnosti chrániť práva len niektorých skupín a na obyčajných občanoch jej príliš nezáleží:

1. Pripraviť a do praxe uviesť osobitné opatrenia na zlepšenie prístupu k službám zdravotnej starostlivosti (vrátane psychologických služieb) a zameranie politík na poskytovanie vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti pre LGBTI osoby vrátane zdravotných služieb na zabezpečenie sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv. Zabezpečiť, aby poskytovatelia zdravotnej starostlivosti absolvovali primerané školenie a zvyšovanie povedomia ohľadom zdravotných potrieb LGBTI osôb s cieľom znižovania predsudkov a zlepšenia poskytovania služieb pre LGBTI osoby.

(LGBTI – lesby, gejovia, bisexuálni, transrodoví a intersexuálni ľudia, príloha 8.0, strana 26). V situácií, keď väčšina občanov nemá zabezpečenú kvalitnú základnú starostlivosť a na mnohé operácie a vyšetrenia sú neprijateľne dlhé čakacie lehoty, vláda požaduje  vysokokvalitnú zdravotnú starostlivosť pre malú skupinu ľudí. A čo my ostatní? Sme občania druhej kategórie?

2. Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti nestanovuje špecificky práva LGBTI pacientov a pacientok, ani povinnosti zdravotníckych pracovníkov a pracovníčok voči nim.“ (príloha 8.0, strana 7)

A stanovuje zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti špecificky práva pre nepočujúcich, nevidiacich, postihnutých? Stanovuje zákon osobitné povinnosti zdravotníckych pracovníkov voči týmto skupinám obyvateľstva? Aké povinnosti sa očakávajú od našich, už aj tak preťažených zdravotných sestier (a bratov – pozor na rodovo korektný jazyk) k LGBTI pacientom?

3. Pozornosť musí byť venovaná aj nastoleniu kultúry rodovo korektného jazyka, respektíve jazyka ľudských práv. (…) Významnými aktérmi distribúcie jazyka ľudských práv, ich obsahov a významov majú byť verejnoprávne i súkromné médiá, novinárky a novinári. Je však potrebné, aby absolvovali špecializované vzdelávacie programy v tejto oblasti.“ (strana 23, vlastný materiál)

Ak hovoríte o žeriavnikoch, musíte jedným dychom dodať žeriavničky, ak spomeniete zdravotné sestry, mali by ste spomenúť aj zdravotných bratov – takto má pravdepodobne vyzerať rodovo korektný jazyk. Špecializované vzdelávacie programy o rodovo korektnom jazyku zas budú stáť nás, daňových poplatníkov stotisíce eur z nášho vrecka.

4. Zabezpečiť rodovo spravodlivé prerozdeľovanie verejných zdrojov – gender budgeting.“ (príloha 4, strana 12)

Dosť bolo dotácií pre futbal a hokej, treba postaviť aj národný pilatesový štadión!

5. Vytvoriť orgán na úrovni vlády SR zodpovedný za koordináciu opatrení zameraných na zlepšenie ochrany práv LGBTI ľudí, ako aj boj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie, rodovej identity a rodových prejavov.“ (príloha 8.0, strana 24)

Ďalší orgán, ďalšie peniaze, ďalší úradníci… A opäť len pre niektorých.

6. Podporovať informačné kampane, preventívne opatrenia a zvyšovanie povedomia v jednotlivých oblastiach ľudských práv LGBTI ľudí. Zabezpečiť objektívne a proaktívne informovanie o LGBTI ľuďoch v médiách, špecificky vo verejnoprávnych médiách im vyčleniť priestor. (príloha 8.0, strana 24)

Toto nepotrebuje komentár.

7. Vytvoriť predpoklady pre akreditovanie vysokoškolských študijných odborov orientovaných na problematiku ľudských práv a rodovej rovnosti. (príloha 6.1, strana 21)

Na Slovensku je síce každý tretí mladý človek nezamestnaný, ale absolventi tohto užitočného vysokoškolského študijného odboru „rodová rovnosť“ sa určite niekde uplatnia. Ak zákon nestanoví, aby každý podnik musel mať svojho experta na rodovú rovnosť, magistri (alebo inžinieri?) rodovej rovnosti si miesto rozhodne nájdu v štátnej správe, kde bude treba vytvoriť ešte veľmi veľa akčných plánov, programov a stratégií.

8. Prijať legislatívu zastrešujúcu homofóbne a transfóbne nenávistné verbálne prejavy a trestné činy z nenávisti tak, aby LGBTI osoby boli chránené rovnako ako národnostné, náboženské a iné menšiny. Zahrnúť do osobitných motívov trestných činov z nenávisti aj rodovú identitu a rodové prejavy. (príloha 8.0, strana 26)

Doteraz za nevinné výroky tohto typu „nesúhlasíme s tým, aby sa takéto formy spolužitia verejne propagovali a mätúco nazývali rodinou.“ – bola autorka výroku nominovaná na cenu homofób roka. Ak však dovolíme vláde naďalej pokračovať takýmto spôsobom v „ochrane“ ľudských práv, zajtra možno pôjde autorka do väzenia.

9. V štátnych vzdelávacích a výchovných programoch a vzdelávacích štandardoch prierezovo reštrukturalizovať obsah s ohľadom na témy ľudských práv a rodovej rovnosti a súvislosti s tým optimálne nastaviť i proces výchovy a vzdelávania. (príloha 6.1, strana 21)

Vzdelávanie o rodovej rovnosti samozrejme v rodovo korektnom jazyku trápi nášho ministra viac ako to, že naše deti dosahujú podpriemerné výsledky v čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti v medzinárodnom testovaní PISA.

10. Navrhnúť vytvorenie nezávislej inštitúcie, ktorá sa bude zaoberať rodovou rovnosťou a právami žien, napr. v rámci súčasnej reformy na MPSVR SR vytvoriť Komisariát pre rodovú rovnosť a práva žien, prípadne post ombudsman/ky“ (príloha 4, strana 11)

Už z našich daní platíme Stredisko ľudských práv, Ombudsmanku, rôzne dotované inštitúty a inštitúcie, ale to asi nie je dosť… K zlepšeniu života a ochrane našich práv nám chýba už len Komisariát a všetko bude v poriadku. Mimochodom, aký úrad si predstavujete pod pojmom Komisariát?

Návrh Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike

Zásadné pripomienky k Celoštátnej stratégii ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike

Články a komentáre k téme:

Pavol Prikryl: Nezmysel hodný autorov